V potravinárskom priemysle sa využívajú rôzne prídavné látky. Prvoradou úlohou konzervantov je zabezpečiť potravinám dlhšiu trvanlivosť a ochranu pred baktériami, hubami alebo kvasinkami. Antioxidanty majú za úlohu uchovať potraviny dlhšie čerstvé a zabrániť ich oxidácii. Sladidlá a farbivá dodávajú potravinám a nápojom dodatočnú farbu a chuť.
Prečo sa prídavné látky používajú?
Proces výroby potravín, spôsob ich balenia, prepravy a skladovania bývajú behom na dlhé trate a niektoré druhy potravín a nápojov by bez pridania rôznych aditív ani nebolo možné dopraviť až k spotrebiteľom. Ale nielen čas je dôležitý. Svoju úlohu hrá aj chuť potravín alebo ich vzhľad. Ľudia si už akosi zvykli na to, že šunka má byť ružová, i keď túto farbu mäsu zabezpečujú práve konzervačné látky a farbivá. Hnedastá šunka vraj nevyzerá čerstvo a vábne a preto o ňu zákazníci nejavia záujem. To je príklad toho, že už aj neprirodzený vzhľad niektorých potravín považujeme, žiaľ, za správny.
Používanie prídavných látok je v Európskej únii regulované. Poznáme ich aj ako „E-látky“ alebo „éčka“ uvádzané na obaloch potravín a nápojov.
Druhy konzervačných látok
Konzervanty však nie sú len látky, ktoré boli umelo vyrobené. Veľmi jednoducho by sme ich mohli rozdeliť na dve základné kategórie: prírodné a syntetické.
Prírodné konzervanty
Sem patrí napríklad soľ, ocot, med alebo cukor. Zaváranie, sušenie a solenie boli kedysi jedinými spôsobmi, ako sa dali niektoré jedlá uchovať bez pokazenia aj niekoľko mesiacov. Zavárané ovocie, zelenina, sušené huby či nasolené vysušené mäso sú overené spôsoby, ako potravu uchrániť pred napadnutím baktériami a plesňou.
Syntetické konzervanty
Umelo vyrobené konzervačné látky zmenili systém nakladania s potravou. Ich pridávanie do potravín a nápojov je často pre výrobcov lacnejšie, než použitie prírodných zložiek a aj množstvá, ktoré sú potrebné na produkciu výrobkov niektorých potravinových gigantov je jednoduchšie doplniť umelo získanými prísadami, než sa spoľahnúť na prírodnú cestu. A tak žijeme v dobe, kedy môžeme v potravinách a nápojoch nájsť zložky, ktoré sa získavajú z ropných derivátov, ako je napríklad sorban draselný.
Nie je konzervant ako konzervant
Aj keď je používanie prídavných látok je v Európskej únii regulované, vždy je dobré vedieť, čo sa v jedle, ktoré konzumujeme, nachádza. V niektorých prípadoch sú aditíva napríklad nevhodné na konzumáciu pre deti, v iných prípadoch ide aj o množstvo prídavných látok, ktoré do tela na pravidelnej báze dostávame. V malých množstvách nemusia mať na nás žiaden účinok, no pri väčších dávkach tomu tak už byť nemusí. Pri niektorých konzervantoch ešte neexistujú údaje o ich vplyve na zdravie pri dlhodobom používaní. Niektoré látky, ktoré sú dnes povolené, už zajtra môžu figurovať na zozname zakázaných látok. Existujú aj prípady, kedy je konzervant v EÚ povolený, no viaceré krajiny ho už zo svojich zoznamov vhodných látok vyškrtli. Takou látkou je napríklad tartrazín (E102), ktorý má údajne vplyv na hyperaktivitu detí.
Prečo je dôležité sledovať prídavné látky aj v nápojoch
Niektoré toxické alebo karcinogénne látky môžu vzniknúť ako dôsledok pridania určitých kombinácií aditív. To je aj prípad kauzy s nealkoholickými nápojmi, v ktorých bola zistená prítomnosť benzénu. Ten je pre ľudský organizmus jedovatý.
Podľa Food Standards Australia New Zealand (FSANZ) – inštitúcie, ktorá vyvíja potravinové štandardy pre Austráliu a Nový Zéland, sa „benzén môže tvoriť vo veľmi nízkych hladinách v nápojoch, ktoré obsahujú kyselinu askorbovú (vitamín C) a benzoan sodný. Kyselina askorbová sa prirodzene vyskytuje v ovocí a džúsoch a môže sa tiež pridávať ako antioxidant, zatiaľ čo benzoan sodný sa pridáva preventívne proti znehodnoteniu nápoja. Chemickými reakciami týchto látok môžu vznikať nízke hladiny benzénu.“
Šetrné spôsoby konzervácie bez pridania ďalších látok
Šetrným spôsobom konzervácie bez pridaných ďalších látok je pasterizácia. Naše šťavy, sirupy a ľadové čaje sú konzervované výlučne šetrnou pasterizáciou. To znamená, že suroviny vo výrobe zohrejeme na niekoľko sekúnd na maximálne 80 stupňov. Tento proces zabezpečí dlhšiu dobu minimálnej spotreby a jednoduchšie skladovanie. PIJO BIO tak nie je pred otvorením potrebné skladovať v chladničke a takto si nápoj zachová aj väčšinu vitamínov, minerálov a chuť čerstvého ovocia.
Sirupy a šťavy bez pridaného cukru
Sladučkú chuť ovocia v našich šťavách a sirupoch zabezpečujeme výlučne prírodným spôsobom. Základnou sladkou zložkou sirupov PIJO BIO je bio jablkový koncentrát. Ten je následne doplnený o hlavnú ovocnú zložku, spravidla v pomere 30%. Náš malinový sirup tak obsahuje 30% malín, čučoriedkový zas 30% čučoriedok. Všetky naše 100% ovocné a zeleninové šťavy, ľadové čaje a sirupy sú vyrobené v bio kvalite bez pridaného cukru, farbív, aróm a konzervačných látok.